Môj liek na krízu stredného veku v 24 rokoch? Bangkok!

Ranné oškrabávanie mrazu z okien už bolo dávno za nami a klasická zima ako v Rusku na dennom poriadku, keď som sa niekedy koncom roka 2014 prebrala z toho šoku a zistenia, že vlastne “neviem čo so sebou”. Taký ten pocit, ktorý som mala X-krát predtým a sama som už tušila ako to celé dopadne. Potrebovala som okamžitú zmenu stereotypného života čo som posledné roky žila a hlavne vypadnúť zas a znova niekam do sveta. No a tak som sa rozhodla a poslala si prihlášku na školu do Bangkoku. V Ázii som predtým nikdy nebola a o Thajskom pad thai sa mi ani nesnívalo, ale brala som to ako osobnú výzvu posunúť si vlastné hranice. Poďme ale pekne step by step, aká škola a aký Bangkok?

Jedna z mojich prvých návštev Prahy, písal sa rok 2006

Zrodila sa blogerka

Nikdy nehovor nikdy a ja som ukážkový príklad. Sama by som neverila, že niekedy nastane táto chvíľa. Píšem môj prvý oficiálny blog post! Na môj vlastný blog, WHAT?!

Úvodné rozčarovanie za nami a poďme teda naplniť tento post obsahom. Od mala som bola veľký cestovateľ a či už vďaka rodičom alebo neskôr aj na vlastnú päsť, som mala tu možnosť precestovať veľké množstvo krajín po celom svete. Často som si ani neuvedomila to, aký šťastný človek som aj vďaka cestovaniu. Prišlo mi to normálne a bežné veď v dnešnej dobe cestuje snáď každý, no v momente keď som sa začiatkom roka 2015 dostala do Ázie a usadila sa tu som sa začala považovať za tú “nenormálnu”. Z počiatku som všetky hecovačky od známych a kamarátov na to aby som začala písať ignorovala, ale teraz keď už viem že Ázia bude pre mňa beh na dlhé trate som si povedala prečo nie.