Thajské ostrovy tešilo ma

Máme tu zavŕšenie a poslednú destináciu na mojom liste 14 dňových prázdnin, ktoré nám na univerzite v Bangkoku vypísali v strede Apríla. Ja som od radosti nevedela čo skôr a kam “skočiť”, ale nakoniec po krátkej porade s priateľom a kamarátmi zo školy vznikol tento geniálny plán.

14 dní

5 miest 

5 preletov 

Bangkok-Singapore-Bali-Singapore-Krabi-Koh Lanta-

Ko Phi Phi-Bangkok

Ak na svete existuje miesto, ktoré vyzerá ako raj tak je to toto!

Prvých sedem dní sme strávili na miste, ktoré sa neskôr stalo mojim domov a kde žijem až dodnes (článok o tom nájdete TU). Bali, moje milované Bali! Druhá polovica výletu bola venovaná thajským ostrovom, kde sme ako základňu so spolužiakmi zvolili ostrov Koh Lanta. O dobrodružstvách na Koh Lante som písala v predchzadzajúcom príspevku, ktorý si môžete prečítať TU. No a dnes Vám chcem napísať a aspoň takto priblížiť moju poslednú zastavku nášho tripu a to exotické Ko Phi Phi. 

Po pár dňoch na thajských ostrovoch som už bola plne aklimatizovaná a rozkukaná. Vodné hry, ktoré boli súčasťou osláv Thajského Nového roka sa už tiež ukľudnili a len sem tam mi na hlave pristál balón s vodou, veď srandičky. 

Na Koh Lante sa väčšina obyvateľstva živí turizmom a teraz nemám na mysli len hospitality a prenajímanie apartmánov alebo prevádzkovanie kaviarní. Živiť sa turizmom znamená v Thajsku predávat všetko a všade a ideálne za niekoľko násobnú cenu oproti tej skutočnej. Takže nám na dennom poriadku boli ponúkané od suvenírov na pláži, cez masáže, zapletenie dredov, sošky a kľúčenky penisov rôznych veľkostí, drogy od výmyslu sveta (hlavne hubičky), až po jazdy na slonoch, koňoch, vstupenky na kohútie zápasy a samozrejme výlety na rôzne atrakcie a výlety na okolité ostrovy. Prázdniny sa nám už krátili a tak sme začali vymýšlať a kuť plán čo ešte chceme vidieť. Ja som to mala už dávno premyslené, že na Ko Phi Phi proste MUSÍM ísť a som si vedomá, že som s tým dobiedzaním už začínala byť otravná aj sama sebe. Takže zvyšok partie nemal veľmi na výber a nakoniec mi tento výlet na Phi Phi schválili a bolo po mojom. Huráááááá! Ako každá žena milujem keď je po mojom a ja som si tak mohla začať nabíjať foťáky, pripraviť najkrajšie plavky a voňavé oleje na opaľovanie, pretože sa čo? Ide na výýýýýlet! 

Ko Phi Phi

Ahóój

Na ostrov snov Ko Phi Phi, o ktorom som dovtedy len počula a registrovala ako raj na zemi populárny zo všetkých presladených filmov som sa vždy chcela veľmi preveľmi pozrieť. Mám zoznam miest na svete kam sa raz určite pozriem a Ko Phi Phi bolo na tomto liste od momentu, čo som tam v telke s otvorenou pusou sledovala polonahého Lea DiCapria!

Nechali sme sa teda ukecať jedným z pouličných predavačov zájazdov, ktorý si nás hneď na druhý deň ráno vyzdvihol v našich apartmánoch na pláži na Koh Lante a odvtedy sme boli v jeho rukách. Musím uznať, že celý jednodňový výlet bol zorganizovaný skvele. Vyzdvihli si nás skoro ráno v presne dohodnutý čas v našich apartmánoch, nasledoval presun tuktukom do prístavu na Koh Lante, stamaď prevoz speed boat loďkou na Krabi. No a na Krabi kde som to už poznala si nás rozobrali pre zmenu všetci lokálni predavači. Znova sme si tak dali vlnu No Thanks, No thank you, No? No! No! No! Nie ďakujem, ale naozaj mamke nebudem brať drevený pol metrový úd domov ako suvenír z dovolenky,… 

Lov za krásou ostrova Phi Phi zahŕňal dve možnosti. Prvá možnosť bola zaplatiť menej peňazí a byť súčasťou mixu turistov, tlačiacich sa na spoločnej menšej loďke pre asi 10-12 ľudí a dať si povinné kolečko z Krabi na Phi Phi a okolité malinké ostrovy. Alebo druhá možnosť zaplatitť si viac a mať vlastnú loďku tzv. long boat sami pre seba len s jedným ujom kormidelníkom. Za nás to bola jasná voľba a po asi 10 minutách vyjednávania zľavy som už vyškerená fotila selfíčka na našej vlastnej súkromnej long boat! Cítila som sa ako princezná mať na pár hodín vlastnú loďku. S ujom kormidelníkom sme sa dopredu dohodli, že s nami pobehá to hlavné must see turistické a že ak nám ešte ostane chvíľka času tak nás vezme šnorchlovať na miesto kam turistická noha ani nepáchne.

Maya Bay praskala vo švíkoch

Neviem či to bolo tým, že som sa tak tešila alebo to bolo tým, že bola top turistická sezóna ale po príjazde na slávnu pláž Maya Bay ma tam nečakal Leo ale snáď milión hlava na hlave turistov. V momente keď som to z diaľky zbadala sme usúdili, že by sme pravdepodobne nemali ani kde na Maya pláži vystúpiť z loďky, pretože už tam nebol ani jeden meter voľný. Tak sme si aspoň nafotili krásne fotky prírody, otočili sa a šli preč. Hmmm trošku sklamaná som si vravela, že to je len nešťastie začiatočníka a že nevadí ideme ďalej. No a musí uznať, že ostatné miesta už boli trošku iná liga a ja som znova prepla do môjho WAU jazyka. Nevedela som ani čo skôr a na ktorý foťák fotiť, tak krásna príroda, útesy, more, pláže,… 

Ryby, rybky, rybičky

Ako vyzerám keď som šťastná? TAKTO :)

Celé pobrežie bolo plné rýbárov s čerstvými úlovkami

O tom že na Ko Phi Phi sa chodí šnorchlovať som samozrejme vedela ale moja panika zo žraloka, ktorý ma prišiel pár dni dozadu pozdraviť na Koh Lante bola stále obrovská. Nakoniec po prvej hodine na loďke, kedy mi už seriózne od tepla začínal mäkknuť mozog som si povedala, že to šnorchlovanie aspoň skúsim. Lákalo ma veľmi vidieť ten podmorský svet a konečne sa trošku schladiť. Ujovi kormidelníkovi sme vysvetlili nech nám skúsi zastaviť niekde pri útesoch a že si pôjdeme na chvíľku zaplávať. Ten pripravený na všetko vybalil pol bochníka chleba, že to má pre nás na kŕmenie rýb, tak som sa vnútorne upokojovala, že ja byť žralok na chleba by ma nikto nenalákal. Všetko hralo v môj prospech, že ma v ten deň nikto a nič vo vode nezožerie a ujo nás zobral tak ako sľúbil na tak čarovné miesto s nebíčkovo modrou vodou, že by bol hriech sa tam nešnorchlovať. Skočila som si do vody a pár minút na to som už bola obklopená rybkami farieb od výmyslu sveta a myslela som, že sa mi sníva. Chlebík mal u rybičiek úspech a tak som si tam s nimi plávala a kŕmila ich a za chvíľu zabudla na všetky fóbie a strach. Po šnorchlovaní sme vyrazili späť do prístavu na Krabi, kde sme mali ešte pár hodín do odchodu našej lode na Koh Lantu. 

Dodržiavať pitný režim je ľahké v zemi kde Vám z neba na hlavu padajú kokosy

Toto moje šnorchlovanie bolo v konečnom dôsledku highlight celého výletu na Ko Phi Phi a bola som na seba hrdá ako som sa prekonala. Príchod na Koh Lantu po celom dni na Phi Phi znamenal, že pred sebou máme posledný večer na thajských ostrovoch a zároveň posledný večer mojich 14 dňových prázdnin na cestách. Práve preto sme sa nechali rozmaznávať thajskou masážou na pláži, kde mi tetuška o veľkosti 145cm a 45kg poskákala snáď aj po hlave a popraskala každú kosť v tele.  Dali si posledný drink pri sledovaní západu slnka, skvelé jedlo s výhľadom na more, dokúpili suveníry a pomaličky ale isto sa začali baliť domov smer Bangkok. Na druhý deň ráno nás čakalo srdcervúce lúčenie sa s majiteľmi našich apartmánov, ktorí nám na rozlúčku ešte dali prívesky slonov pre šťastie a už na nás vytruboval nedočkavý ujo tuktukár. Nasledoval  transfer do prístavu na Koh Lante kde sme to už poznali a loďkou huráá znova na Krabi odkiaľ nám to letelo domov do Bangkoku. V lietadle som si rekapitulovala celý výlet v hlave a šla destináciu za destináciou Singapur, Bali, Krabi, Koh Lanta, Koh Phi Phi. Ak by sa dala len jedna jediná vec zmeniť čo by to bolo? To je jasné! Priala by som si, aby tento výlet netrval 14 dní ale aspoň minimálne 2x toľko! Geniálna dovolenka, výlety, príroda, ľudia, jedlo, zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem a za ktoré som veľmi vďačná.

Toto je moje, každý deň 3x prosím

Tak to je koniec poslednej časti mojich prázdnin kamaráti moji. Thajské ostrovy vrelo odporúčam tzv. plážovým dovolenkárom, ktorí sa chcú váľať na pláži, relaxovať a absolvovať maximálne 2-3 výlety. Akčnejším typom by som odporúčila skôr Bali, kde viete behom pár dní zvládnuť širokú škálu aktivít  (surf, výstup na sopku, potápanie, pláže, národné parky,rýžové polia,...) a kde Vám viem robiť súkromného sprievodcu. :P

Rozprávkovo, ktoré si určite ešte raz zopakujem

Pozdravujem z môjho milovaného Bali a posielam Vám trošku tepla domov! Dnes máme tropických 36 stupňov tak hurá na pláž. 

S láskou,

J.

Krabi and Koh Lanta

Ahojte moji!

Dnešným príspevkom by som chcela nadviazať na ten predchádzajúci, kde opisujem moje 14 dňové prázdniny počas školy v Thajsku. Písal sa Apríl 2015, keď nám na univerzite vyhlásili prázdniny a ja som od rozkoše nevedela čo a kam ako prvé letieť a navštíviť. Nakoniec po zvážení cenových možností leteniek a ubytovania som sa rozhodla pre tento plán:

14 dní

5 miest

5 preletov

Bangkok-Singapore-Bali-Singapore-Krabi-Koh Lanta-

Ko Phi Phi-Bangkok

Beach chick!

V predchádzajúcom poste som Vám opisovala prvú časť výletu a moje zoznámenie sa s Bali, do ktorého som sa zaľúbila na prvý pohľad. Článoček “Mojá prvá cesta na Bali” si môžete prečítat TU a ja sa hneď púšťam do druhej polovice výletu, ktorú som strávila na thajských ostrovoch. Z Bali som kvôli cene leteniek letela znova do Singapuru, kde som sa ale dlho neohriala a hneď som preskakovala do lietadle smer Krabi.

Niesom milovník mačiek ale po týždni na Krabi som sa naučila s nimi žiť, keďže boli všade :)

Krabi a Thajský Nový rok

Na thajské ostrovy som letela v čase kedy sa v Thajsku oslavoval Nový rok. Rok 2015 bol pre mňa vo veľa veciach špeciálny a iný a jedna z tých vecí je aj to, že som oslavovala Nový rok celkovo 4x. Doma ten náš klasický, potom v Singapure, Thajsku a ešte na Bali. Každý bol čarovný a veľmi špecifický no musím povedať, že na ten thajský asi nikdy nezabudnem. 
Nový rok sa v Thajsku oslavuje v polovici Apríla a celá maškaráda trvá asi 3 dni. Samozrejme ako inak k oslavám patrí ohňostroj, párty a alkohol, ale hlavne voda! Predstavte si, že kamkoľvek idete a bez výnimky či ste v Bangkoku a iných veľkých mestách alebo v niekde Bohom zabudnutej malej dedinke všade prebiehajú veľké olievačky plnými vedrami vodou, hadicami, fľašami, dokonca som zažila aj sud naložený ľadom! Okrem iného používajú miestňaci rôzne vychytávky ako vodné pištole, balóny a veľmi populárne je aj farbivo do vody takže to, že Vám na hlave pristane balón plný modrej vody nie je nič výnimočné. Tejto srandy sa účastnia všetci a všade, v uliciach, obchodoch, školách, na pláží, každý kto má zdravé nohy uteká a počas behu má obe ruky zásobené zbraňami s vodou a útočí. 
No a aby som sa vrátila k pointe do tohto vodného bláznovstva som ja priletela priamo na Krabi, kam ročne cestuje veľká časť miest (najmä Bangkoku) aby si užili tieto water games. Ja neskúsená naivka, že bóóóže veď aj my máme doma Veľkú noc kde mi sem tam niekto frkne vodu do tváre, aby som bolá celý rok zdravá som prvé vedro vody rovno do ksichtu dostala ešte len na letisku od pána, ktorého som nikdy predtým nevidela a ani už asi neuvidím. Proste len na privítanie Vitaj na Krabi bum vedro vody do ksichtu. Hneď ma prebralo z toho šoku a stihla som si akurát natiahnuť plavky a schovať najcennejšie veci (PC, doklady, mobil do asi 8 igelitiek a zabaliť na spodok kufra). Na Krabi som sa zdržala len jeden deň a prečkala to schovaná v kaviarni blízko prístavu, kde som čakala na kámošky ktoré mali priletieť z Bangkoku. Krabi je inak čo som stihla vidieť veľmi pekné mesto prispôsobené turistom, preplnené kaviarňami a reštauráciami.

Voda na ulici nieje po daždi, ale po olievačke 

♥

Koh Lanta

Dlho sme zvažovali kde si spravíme základňu z ktorej budeme chodiť na výlety a po presnorení viacerých travel blogov a tripadvisorov sme sa zhodli, že Koh Lanta bude to pravé orechové. Z Krabi sme vzali poslednú loďku, ktorá v ten deň premávala a po chvílke sme už vyskakovali na ostrove Koh Lanta, ktorý je z vyše 70 ostrovov tvoriacich národný park Mu Ko Lanta, ten hlavný. Mali sme zabookované ubytovanie len na jednu noc aj keď pobyt bol plánovaný na týždeň, no vedeli sme že priamo na mieste nájdeme po rozkukaní sa ubytovanie krajšie a asi aj lacnejšie. Po tom, čo nás teda prišiel vyzdvihnúť do prístavu tuk tuk a naložil nás aj s kuframi, že vyrazíme smer hostel sa začalo vodné peklo znova. Z každej strany do nás hádzali balóny s vodou a stali sme sa terčom domácich aj turistov, ktorí si to nesmierne užívali. Myslím, že aj ja by som si to užila byť v ich koži a nie mojej na nitku premočenej ako kurča chrániace vlastným telom kufor, ktorý mal pre mňa kvôli jeho obsahu cenu zlata. Konečne sme dorazili na izbu a dali sušiť všetko od oblečenia, peňazí čo sme mali po vreckách až po pas, ktorý si kamarátka Nicole nechala v kabelke na ktorú jej hadicou vystriekali asi hekto liter vody. Po ubytovaní sme šli objavovať okolie a okúpať sa do mora a vtedy to prišlo! Asi 5metrová medúza (dobre no preháňam mala asi len meter, ale vystrašila ma tak ako keby mala 5 a odvtedy som sa už kúpala maximálne po členky)!!

Warm welcome :)

V mojej obľúbenej raňajkárni

Toto!

Žraloci a moj najväčší strach

Kto ma pozná vie, že niesom vodný živel a v minulom živote som sto pro nebola žiadna morská panna a tiež, že najväčšiu paniku v celom mojom živote mi spôsobujú žraloci! Neviem či to je traumou z detstva keď som si v telke pozrela tú časť Baywatch, kedy ich tam žralok všetkých zožral alebo je to tým, že VŠADE kde som ja sú aj oni. Prvý krat som žraloka face to face videla na Bahamách pár rokov dozadu kedy som sa kúpala na jednej z najkrajších pláži sveta a hoplááá kto neprišiel na kukačku? Banda žraločích mláďat (boli asi 1,5metra veľke!!!) ktoré sa vraj len chceli hrať. Ďalšie ahoj od týchto strašidelných tvorov som dostala na Miami, Tenerife a teraz aj na Koh Lante. Prišiel zablúdil pozdravil sa a odišiel a ja v šoku s mŕtvicou som už do tej vody seriózne nešla. Celý týždeň až na zopár výnimiek som teda "musela" stráviť opaľovaním sa na pláži s knižkou v ruke v bezpečnej vzdialenosti od vody. Ak by ste niekto vedeli o zaručenej metóde ako tento môj strach prekonať prosím si recept. :)

Knižku Coffee and Kung Fu vrelo odporúčam! Skvelá :)

Rozhodla som sa začať skracovať moje príspevky, pretože potom si to sama po sebe čítam a príde mi to príliš dlhé. Mám ale toľko zážitkov o ktoré sa chcem podelitť, že Vám chcem ideálne každý jeden opísať pekne do detailov a tak vznikajú tieto litánie. Práve preto dnešný postík rozdeľujem na dve časti a v tej ďalšej Vám opíšem ako pokračovali moje dobrodružstvá na jednom z najkajších miest planéty a tiež ako som prekonala strach a vybrala sa šnorchlovať a hľadať toho krásneho Leonarda DiCapria na Koh Phi Phi.

Majte krásny deň!

S láskou,

J.

Kanchanaburi trip (časť II.)

Tiger Temple

Výlet v Kanchanaburi bol skvelý! So všetkým čo sme tam videli a zažili by som to hodnotila na jednotku. Snáď až na jeden konkrétny zážitok, z ktorého mám dodnes zmiešané pocity. Návšteva Tiger Temple. Dlho sme premýšľali či ísť či neísť, predsa len Tiger Temple nemá úplne najlepšiu povesť, no keď sa nám pán domáci z apartmánu kde sme bývali ponúkol na odvo, bolo rozhodnuté. To že sme nemuseli riešiť dopravu a terigať sa pol dňa na motorke a hlavne zvedavosť rozhodli. Ja samozrejme najviac premotivovaná, vyzbrojená mobilmi čo fotia, foťákmi čo volajú, náhradnými baterkami, externými nabijáčkami som už nemala ďaleko od toho, aby som aj do Korzára a JOJky zavolala, že som na ceste do Tiger Temple.

Kŕmenie tigríkov

Prečo návšteva Tiger Temple?

Pamätám si, že o tomto mieste nám už čo to málo spomínal profesor thajskej histórie keď sme sa o Kanchanaburi učili v škole, napriek tomu som ho počúvala tak na pol ucha, takže som si viac detailov o tigrom chráme zisťovala z netu. Len čo som do googlu zadala Tiger Temple Kanchanaburi vybehlo na mňa milión článkov a odkazov. Ako pravá detektívka som siahla hneď po tých akčných kúskoch akože “7 dôvodov prečo si 2x rozmyslieť návštevu Tiger Temple” písané dobrovoľníkom, ktorý osobne v chráme brigádničil, článok od mladých cestovateľov “Hrôzostrašná pravda o Tiger Temple v Thajsku” alebo len klasický novinársky reportík o napadnutí mladej turistky tigrom “180 kilový tiger napadol 19ročné dievča”. Na druhej strane veľa ľudí opisuje toto miesto ako highlight ich dovolenky, nezabudnuteľný zážitok a podobne superlatívne eňo ňuňo komenty. Väčšina ľudí sa, ale zhoduje na jednom a tom istom názore. Podľa nich tigre, ktoré sú predvádzané návštevníkom a sprístupnené na fotenie sú po celý čas na drogách a sedatívách. Pripisujú to tomu, že tigre nereagujú na nič len bezvládne ležia, spia a nechajú sebou manipulovať ako handrové bábiky.

Tak tigre povedzte mi čo Vás trápi!

Tiger Temple bol založený v roku 1994 ako svätyňa pre divoké zvieratá, prvé mláďatko tigra indočínskeho pásavého tam priniesli v roku 1999. Posledné sčítanie ľudu, myslím tým tigríkov bolo v roku 2014 a celkový počet sa šplha na 135 kúskov, čo už je teda riadne číslo na obživu, lekársku starostlivosť a dohľad ale aj podmienky kde také stádo ubytovať. Chrám si prešiel dobrým aj zlým, no posledné roky bohužiaľ viac tým zlým. Na krk im dýchajú rôzne organizácie s obvineniami za podávanie drog a sedatív zvieratám, za zanedbanú straroslivosť a dokonca za obchodovanie na čiernom trhu! Ja som príliš malá rybka v mori na to aby som súdila a robila závery no aspoň Vám rozpoviem môj pohľad na vec.

Bolo po obede a slniečko stále pieklo ako bláznivé keď sme nastupovali do auta pri našom apartmáne. Tiger Temple je 40 kilometrov vzdialený od mesta Kanchanaburi, cesta zbehla rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme stáli v rade na lístky priamo pred chrámom. Lístok na osobu stál 600bahtov, čo je približne 15eur. Kontrola lístkov do chrámu a inštruktáž čo kde nájdeme prebehli bez problémov. Ja som už bola ako na ihlách nedočkavá, takže naše prvé kroky viedli práve za tigrami. Po pár minútach a krátkej prechádzke úplne vysušenou krajinou sme sa dostali k tigrom. Na mieste bol nie veľký ohraničený priestor s asi 15 tigrami (všetky na krátkych hrdzavých reťaziach!!) ležiacimi na zemi. Prvé čo som si všimla bol obrovský chaos, v ktorom som sa strácala a snažila sa rozoznať zamestnancov od návštevníkov. V ohrade s tigrami sa tak naraz pohybovalo aj 50 ľudí a to ma trochu zneisťovalo, čo sa bezpečnosti týka. Na konci ohraničeného priestoru bolo ešte vybudované malé jazierko.

Tigria ohrada plná turistov, prcovníkov a v neposlednom rade tigrov

Po chvíľke snorenia a špionáže sa nás ujal nejaký zamestnanec no a po pár zdvorilostných otázkach typu ako sa máme sme sa dostali k tomu, že pán je slovák (ďalej len pán slovák) a že tam s tigrami pracuje už dlhšiu dobu (BTW: Bol to prvý slovák, ktorého som po 2 mesiacoch života v Ázii stretla!). Hneď som sa vcítila do role Kvetky Horváthovej a začala pána slováka spovedať. Po pár menej podstatných faktoch sme sa dostali aj na tú hromadu prúserov, ktoré má temple na rováši a tak som to ako správna moderátorka premostila rovno na tému drogy a uspávadla. Pán slovák sa zasmial a začal mi vysvetľovať pekne polopatisticky aký harmonogram majú tigre od rána a že je úplne normálne, že  o tomto čase/vonkajšej teplote už všetky vylehujú pospávajú a niesú akčné. Na jednej strane som aj bola rada že niesú akčné lebo fotenie sa s nimi som mala mať ešte len pred sebou ale na strane druhej mi nedalo si nevšimnúť, že snáď až na 3-4 jedincov sú všetky tigre úplne duchom neprítomné! Vrchol bol keď si nejaka čínska rodila zaplatila extra peniaze za fotenie selfie s hlavou tigra (blázni!!) no a tiger bol tak tuho spiaci, že mu ošetrovatelia liali fľašu studenej vody do tváre, aby ho zobudili! Stále som mala zmiešané pocity a nebola si istá či do tej ohrady k tigrom na fotenie chcem alebo nie.

Brána do ohrady k tigrom

Ani som nedýchala a čakala čo sa bude diať, naštastie tiger bol kľudný

Fotenie

Pokyny a pravidlá pred fotením boli jasné:

• Žiadne farebné/žiarivé kúsky oblečenia (najmä nie červená, flitre, slnko odrážajúce potlače)
• Žiadne šperky, nič čo sa trbliece
• Žiadne okuliare
• Žiadne výrazné parfémy, aromatické krémy, oleje
• Žiadny závan alkoholu (bola tam partička čo to s chlastom minulú noc prehnala tak tých nepustili)

Každému po fotení bažiacemu turistovi bol pridelený jeden zamestnanec. Ten môj bol asi 50kilový malinký thajec, ktorý keď ma chytil za ruku, bála som sa ešte viac. Šli sme od tigra k tigrovi a ja som si mala vybrať s ktorým sa chcem fotiť. Celý čas som mu vravela, že mi stačí pár fotiek a dovidenia a že sa hlavne bojím jak fras! Fotila som sa nakoniec asi so 4 tigrami a z nich bol len jeden hore, ostatní spiaci polehávali a odfukovali. Môj thajec ma vždy na fotkách našteloval kam si mám čupnúť, čo s rukami a podobne. Nechcela som ísť veľmi blízko pretože viem kto z koho by vyhral keby sa tieto priemerne 150 kilové mačičky zakusli do mojej maličkosti. Thajec, si ale myslel že práve fotíme kampaň na titulku časopisu Vogue, takže tam poskakoval okolo mňa a tigrov ako na gumičke s foťákom v ruke a len cvakal a cvakal a ja už som bola na pokraji plaču! Tak ešte posledná fotka s malinkým mláďaťom, ktoré mi dokonca dali na kolená (skoro som umrela strachom!) a dovidenia, padám domov.

Strach v očiach?! Presne takto vyzerá!

Mne pridelený  pracovník

Tu som už pred infarktom :D

Temple sa normálne zatvára o 17:00, no nás ešte pán slovák ukecal na sledovanie kúpania s kŕmenia tigrov, ktoré robia len pre tých vyvolených (jasné že za príplatok) každý deň po zatvorení parku. Vravela som si toto asi už viac krát v živote neuvidím, tak poďme na to. Kŕmenie prebiehalo v jazierku na konci toho priestoru kde boli tigre zavreté a my sme skupinka 15 odvážnych stáli v klietke s odstupom dobrých pár metrov a sledovali to. Pán slovák si nebojácne k tigrom skočil do jazera a s kusami mäsa na palici ich dráždil a preháňal po jazere. Okolo neho sa motalo asi 6 kusov dospelých tigrov a mne bilo srdce dvojnásobne rýchlo aj za neho. Všetci sme to ale prežili a tigre s plnými bruškami vyhnali na prechádzku s mníchom, kde sme si ešte jeden po druhom mohli cvaknúť fotku. Celý tento cirkus trval asi polhodinu a tesne pred 18:00 sme tak so zmiešanými pocitmi opúšťali Tiger Temple.

Odvážný pán slovák naľavo, v ruke drží GoPro a natáča ako keby sa nechumelilo

Nebolo mi všetko jedno, čo Vám poviem

Medzi fotením sa s tigrami a kŕmením ktoré bolo až po záverečnej sme mali ešte chvíľu času na prechádzku zvyškom parku. Stretli sme veľa voľne sa pohybujúcih zvierat a turisti si tak na vlastné riziko mohli pohladiť byvoly, kravy, kozy. Znova musím spomenúť, že prostredie chrámu nebolo v úplne dobrej kondícii a vyzeralo tam všetko veľmi spustošene.

S kámošmi byvolmi, bolo strašne teplo tak sa kúpali

Ako to celé hodnotím

Stále aj takto s odstupom času musím povedať, že mám zmiešané pocity. Chcela by som veriť tomu, že tie zvieratá sa v Tiger Temple majú dobre a že je o nich postarané, ale bohužiaľ si myslím že opak je pravdou. Niesom žiadny zoológ a ani odborník na tigre no myslím, že to aby si so sebou 150 a vic kilové zviera nechalo takto narábať zatiaľ čo “spí” nieje úplne normálne. Na druhej strane si niesom ani úplne istá, či by toto množstvo vyše 130 tigrov bolo dodnes nažive vo voľnej prírode, keďže my ľudia sme neľútostní a lovíme ako zákerní blázni všetko čo sa pred nami nedokáže schovať!  Nebudem súdiť a vytvárať závery o tom či ak sa Vám naskytne príležitosť ísť sa do Tiger Templu to máte alebo nemáte využiť, no ja osobne by som už nešla. Čo som videla mi stačilo a ostáva mi sa modliť za to, aby tie zvieratá ktoré som tam pred pár mesiacmi videla ešte dnes boli nažive.

Make love not war!

S láskou,

J.

Kanchanaburi trip (časť I.)

Ahojte kamaráti!

V prvom rade sa Vám chcem všetkým kto ma čítate poďakovať! Minulý týždeň bol pre mňa veľmi dôležitý, pretože po tom čo som zverejnila tento môj blog na FB a dala teda oficiálne avízo o tom, že blogujem ma zasiahla vlna pozitívnych ohlasov. Do blogovania som sa pred mesiacom púšťala s veľmi malou dušičkou. Predsa len je na tomto česko/slovenskom blogger trhu obrovská konkurencia a blogerka musí byť buď veľmi krásna, nadaná, úspešná (ideálne všetko dokopy :D) alebo to s ľuďmi proste musí vedieť dostatočne na to, aby ju čítali a posúvali ďalej. Okrem iného ani tá Ázia už nie je taká exotika a minimálne v mojom okolí mi to príde tak častá destinácia na dovolenku, že kam sa už hrabe aj šuľavé Chorvátsko. Mňa na blogovanie ukecali kamaráti a rodina, ktorým už nestačili len fotky bez príbehu na FB a IG, no a ja som asi bola opitá alebo neviem aká že som tak ľahko súhlasila!

No tak tu to máte teda! Po mesiaci existencie blogu môžem hrdo prehlásiť 7433 návštev!!! Veď to je toľko ľudí ako keby si môj blog prečítal už celý Kráľovský Chlmec (aj keď to by asi muselo byť v maďarčine, tak ja sľubujem že sa raz tú maďarčinu doučím a aj to bude :D)! WAU WAU a ešte raz WAU! ĎAKUJEM VÁM z celého srdca, dobili ste mi baterky na ďalšie posty a hneď aj idem na to :)

Ďakujem za podporu a za to, že ma čítate!

Úspešný post "Pepka Wild v Bangkoku"

V minulom poste som Vám písala o Pattaya City a mojom prvom face to face kontakte s ladyboyom. Článok mal veľký úspech a preto ak ste to ešte nečítali tak vrelo odporúčam TU. Rozmýšľala som o čom Vám dnes napíšem a viem, že už to bude vyzerať, že som v tom Thajsku fakt nič nerobila len výletovala no téma škola mi nepríde až taká funky super sranda. Každý kto do školy chodil/chodí vie čo to odnáša, ...učenie, knižnica, prvé druhé a osemnáste lásky, sem tam bitka a monokel pod oko no a v podstate aby som Vám to celé zhrnula jedným slovom. Nudááááá! Ak by ste, ale mali nejaké extra otázky, akože ktorý thajec s výškou 150cm bol moja láska na prvý pohľad, koľko slov v thajčine som sa naučila alebo ryža na aký spôsob mi najviac v škole chutila tak sa kľudne pýtajte! Pro zatím, ale tému škola uzatváram a idem sa venovať zaujímavejším témam aka môjmu ďalšiemu výletu v Thajsku. :)

Ňuník zamyslený a motýlie krídla v akcii

Kanchanaburi

Kanchanaburi je mestečko a hlavné mesto provincie s rovnakým názvom vzdialené od Bangkoku asi 120km. Prvý krát sa mi do povedomia a do uška dostalo na hodine thajskej histórie (thajská história ako predmet znie asi tak zábavne ako biofyzika, no verte mi že ak ma niečo v škole bavilo tak sedieť a počúvať práve dejiny krajiny v ktorej som vtedy žila). Hneď keď sme sa o Kanchanaburi v škole začali baviť som vedela, že ďalší výlet musí byť určite tam! No a čo čert nechcel o pár dní nám vyhlásili v škole voľno, pretože bol zas a znova už asi miliónty štátny sviatok a nový rok (za rok 2015 je v Thajsku 17 dní štátnych sviatkov!!)  a neviem čo ešte všetko, čo pre mňa znamenalo jediné! Idem na výlet, alohaaaaa.

Autobusom zo Southern Bus Terminal Bangkok sme boli v Kanchanaburi za dve hodiny ako na koni. Na stanici nás ešte stihli oklamať a predať nám drahšie lístky do akože prvej triedy, no v skutočnosti tá prvá trieda v ten deň ani na našej trase nejazdila. A aj keď sú thajci vzrastovo na tom tak, že aj ja by som väčšinu z nich zlomila v páse nechceli sme si kaziť výlet hneď na začiatku a snažili sme sa na to zabudnúť. Tento výlet som si vysnívala a tak som detaily ako ubytovanie či plán kam chceme ísť mala jasne dané dopredu.

Všade prítomné historické budovy staré viac ako 100 rokov 

Momentka na moste cez rieku Kwai

Moje Kanchanaburi a pikošky, čo by Vás mohli zaujímať v kocke:

• v Kanchanaburi sme strávili 4 slnečné dni na prelome Marec/Apríl 2015
• cestovali sme busom z Southern Bus Terminal Bangkok do Kanchanaburi (lístok by mal stáť maximálne 100bahtov!) je možnosť ísť aj z Northern Bus Terminal ale to už trvá 4 hoďky, časový harmonogram pripájam ale je dostupný na stránkach mesta Kanchanaburi
• po Kanchanaburi a okolí sme sa pohybovali na motorke požičanej od našich domácich, ale dá sa požičať všade na ulici, benzín klasika na ulici na každom rohu v sklenených flašiach

• bývali sme v P.Y. Guest House na konci mestečka, cena 18 eur na noc/2lôžková izba, krásna izbička s vlastnou kúpelňou klímoškou a raňajkami v cene, ujo domáci najzlatší bol a staral sa o nás vkuse, namiešal Welcome drink, naservíroval raňajky a odviezol/vyzdvihol v Tiger Temple kde sme boli na výlet, hotové zlatíčko
• jedli sme každý deň 9x denne v najlepšej street food reštike akú som za 10 mesiacov v Ázii skúsila (takú obezitu som si niesla späť do Bangkoku že až!) len vám píšem o Ons Thai Issan a už sa mi sliny zbiehajú, najlepšie veggie/vegan jedlo varené z domácich surovín a s láskou priamo na ulici Kanchanaburi
• kávičkovali sme sa v Hua Hong Coffee, Sitthisang Coffee (kaviareň plná handmade suvenírov, samé krásne vecičky)
• selfíčka sme si fotili pri River Kwai a most ktorý cez rieku Kwai vedie, Wat Tham Sua templík, Night Market, Erawan Falls, Tiger Temple
• nočný život sme nežili lebo sme už stará koza a starý cap a tak hýriť do rána a ďalší deň stráviť v lepšom prípade v posteli a v horšom na záchode objimajúc misu sa nám vážne nechcelo, Kanchanaburi má ale zopár populárnych barov ktoré to vedeli roztočiť do rána bieleho

Welcome drink v krásnom prostredí P.Y. Guest House 

Naša izbička v P.Y. Guest House s prírodnou stenou

Takto tetuška z Ons Thai Issan varila priamo na ulici to najlepšie jedlo na míle ďaleko

Ach ach! Okrem iného sa u nej dá zaplatiť aj súkromná hodina varenia

Prosím si hneď a 2x!

Erawan Falls kde sme hneď po cvaknutí naskákali

Kúpanie s domácimi v priezračnej čistučkej vode akoz  filmu

Bridge over River Kwai, mimochodom most je stále využívaný takže sa počas prechádzky cez neho stávalo že sa zrazu naproti Vám rútil vlak a vy ste sa museli schovať na stranu

Na Night Markete sa podávali aj tieto chuťovečky, ktoré smrdeli ako h...o, netuším čo to bolo :X

Na Kanchanaburi mám len skvelé spomienky a celý výlet by som si zopakovala aj teraz hneď. Krásne prostredie, príroda, ľudia, jedlo (zas mám slinky!) mali na svedomí, že som sa cítila ako v thajsom raji. Na Kanchanaburi nezabudnem aj kvôli môjmu “tenkrát poprvé” v mojkaní sa s ozajstnými tigrami. Návštevu Tiger Temple sme veľmi dlho zvažovali a vlastne sme sa tam vybrali hlavne zo zvedavosti. Tí, ktorí netušíte o čom hovorím skúste si pogoogliť a garantujem Vám, že ako prvé sa Vám zobrazia články o prúseroch čo ma Tiger Temple za sebou. Prúsery na tému podávania drog tigrom a dokonca aj niekoľko napadnutí človeka tigrom. Viac Vám, ale už neprezradím a moju story o tom čo sme v Tiger Temple zažili a videli Vám prinesiem už v ďalšom príspevku! Autentické to bude o to viac, že sme hneď na bráne natrafili na slováka pracujúceho v temple a tak sme veľa info vytiahli priamo od neho. Stay tuned a čítajte ma, nič krajšie pre mňa spraviť ani nemôžete.

Ďakujem!

S láskou,

J.