HOME

Zobrazujú sa príspevky s označením bali. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením bali. Zobraziť všetky príspevky

streda 15. júna 2016

Oslavujem moje prvé výročie vo vzťahu s Bali

Je to už rok čo si pri definícii môjho “doma” ako prvé predstavím pláž, more, palmy, kokosy a ryžu! Kilá ryže! Tieto dni je to totiž presne rok čo som ruch a smrad veľkomesta vymenila za raj na zemi a presťahovala som sa z Bangkoku na Bali. Moje malé výročie tak veľkej životnej udalosti. Oslavy sa budú konať presne za dva týždne, kedy sa vraciam domov na prázdniny zo Sumatry, kde sa momentálne nachádzam. Dnes by som sa tu, ale aspoň s Vami chcela podeliť o moje pocity a highlighty prvého roku života na Bali.

O tomto je Bali...kultúra
...príroda a rýžové políčka
...neuveriteľné pláže!

Welcome to Bali

Oficiálne sťahovanie na Bali prebiehalo hladko ako po masle. Predsa len som so sebou mala jeden jediný 30 kilový kufrík, v ktorom je zbalený celý môj svet a s ktorým tak nejak fungujem už rok a pol na cestách. Sťahovala som sa s mojim priateľom do domčeka, ktorý sme si len pár týždňov predtým vyhliadli počas našej dovolenky na Bali. Domček sa nachádzal v meste Canggu na západnom pobreží ostrova. Skvelá lokalita pre život expata, kde Vám nič nechýba a všetky životné štandardy western štýlu (nemocnice, doktorov, obchody, reštaurácie, športové centrá) máte na dosah do pár minút. Za nás jednoznačne aj po roku, čo sme tu hodnotíme Canggu ako TOP miesto na život na Bali a síce sa tieto dni sťahujeme do nového, mesto Canggu bude našim domovom aj naďalej. 


Náš starý známy Surf House Bali

Toto je Honda, zoznámte sa

Čo sa týka kultúrneho šoku, tak ten už bol o čosi väčší. Napriek tomu, že som na Bali pred sťahovaním už pár krát bola, vždy šlo len o dovolenku a užívanie si života turistu. Článok z mojej prvej dovolenky na Bali som písala už trošku dávnejšie, ale odkaz nájdete TUPrvý a pre mňa neaktívneho šoféra auta aj dosť veľký šok bolo naučiť sa jazdiť na motorke. To som zvládla asi za 10 minút a potom už mi len stačilo vedieť zvládať tu šialenú premávku. To sa učím dodnes. Ako pamiatku na tieto prvé dni na motorke mám jazvy na kolenách po havárií, ktorú som absolvovala a zrovnala tak jeden lokálny warung so zemou. Všetci sme to prežili a ja a moja červená Honda 125 brázdime ulice aj naďalej. 


Zdravo a chutne

“A čo tam ako budeš jesť?!” sa ma pýtala moja rodina doma. No o tom, že mi Bali a miestne kulinárske špecialitky naozaj sedia som ich všetkých presvedčila až po pár týždňoch, kedy som konečne začala naberať v Bangkoku stratené kilá na váhe späť! Jedlo je pre mňa na rebríčku hodnôt kdesi tesne za dýchaním a dobré jedlo tesne za mojim priateľom. Milujem zdravú kuchyňu, čerstvé ovocie a zeleninu, džúsy, šaláty a ako dlhoročný vegetarián som sa konečne v nejakej kuchyni našla! Až na pár ich mäsových foodporn zážitkov, nad ktorými ohŕňam nos, môžem hrdo prehlásiť že mi na Bali chutí snáď všetko. O tradičných jedlách, ktoré nájdete na menu každej reštaurácie som písala článok TU, tak mrknite na to. Malé varovanie je, že potom zaručene dostanete obrovský hlad. :) 

Raňajky u Tiffanyho! Teda konkrétne u Jirky v Coffe n Oven Canggu
Na obed GadoGado šalát s arašidovou omáčkou
Večera v Betelnute a všetko co dum dal

Highlighty roku Bali

Na Bali nájdete všetko čo Vám len (ne)napadne a preto si príde na svoje každý. Potápač, jogínka, surfista, lovec historických pamiatok ale aj profesionálny plážový povaľač. Mňa si ostrov získal magickou prírodou, ľuďmi, vyššie spomínaným jedlom a životným štýlom, ktorý k tomuto raju na zemi patrí. Pridávam Vám tu zoznam za mňa TOP #takebacktime zážitkov, ktoré som na Bali za minulý rok zažila.

Kde bolo tam bolo narodilo sa mi dieťa. Také čo v noci neplače a nekričí. Koncom roka 2015 sme totiž na Bali vytvorili projekt GadoGado.cz, ktorého cieľom je vyrábať #animalfriendly módne doplnky, podporovať lokálnu komunitu ľudí a preniesť moju módnu inšpiráciu z ciest po svete do hmotných kabeliek a tašiek. Chceme tak priniesť aj Vám domov kúsok raja a pre mňa najväčšia pocta je ak naše produkty potom brázdia slovenské a české ulice. Pre viac info sleduj náš web, FB a IG a už sa ma nepýtaj čo na tom Bali vlastne robím, ale radšej nás podpor nákupom. :)

Poctivo a ručne vyrábané Kabelky Crossbody
Naše najkrajšie modelky a koláž z rôznych fotení :)
Praktický obal na kreditky alebo vizitky, samozrejme z umelej kože

  • Ogho Ogho+ Nyepi

Neskutočná energia jednej noci, kedy sa všetci démoni, duchovia a všetko zlo vyženie do ulíc a následne po pochode upáli. Oslavy spojené s príchodom nového roka, ktoré hneď na druhý deň strieda Deň ticha tzv. Nyepi day. Slávnosť, ktorú nezažiješ nikde inde vo svete! Autentickosť môjho milovaného Bali, ktorú som bližšie popisovala v článku TU.

Démoni z Ogho Ogho slávnosti 

  • Mount Batur

Koľko aktívnych sopiek si v živote zdolal? Ja dve, ale táto druhá sa mi počíta viac, pretože som kvôli nej obetovala spánok, zdrela si topánky, nechala sa okradnúť opicami a dokázala si že všetko čo chcem môžem dosiahnuť. Mount Batur bol môj sen riadne dlhú dobu a tak som si ho konečne splnila! V prípade, že sa na Bali chystáš a zvažuješ aj ty absolvovať tento výstup tak Ťa srdečne pozývam prečítať si článok "10 rád a tipov, ktoré by si mal pred výstupom vedieť" - odkaz TU.

Zničená po niekoľko hodinovom výstupe, ale zmákla som to!

  • Nový rok na Lembongane

Viem viem k oslavám Nového roka predsa patria hory, dva metre snehu, lyže, teplý rum s čajom a lacný ohňostroj kupovaný v Tescu. ALE! Ruku na srdce, kto by si raz za život nechcel dať Silvestra niekde v trópoch s rumom nie v čaji, ale v ľadovo vychladenom drinku?! Za mňa teda určite áno a preto som minulý rok odpálila symbolickú novoročnú petardu na tropickom ostrove Nusa Lembongan. Ostrov, ktorý spomínam v každom druhom poste na blogu, tak veľmi mi učaroval. Pre viac fotiek šťuky (haha) vo vode, ale aj na súši mrkni na môj príspevok o Novom roku 2016 TU.


Lembongan v plnej paráde

  • Raj v Ubude

Ubud je láska, Ubud je Bali. To pravé orechové čo tu príde hľadať každý jeden turista. Rýžové polia, vodopády, opice, batika, skvelá káva a to čosi podivné vo vzduchu čo ťa núti usmievať sa od ucha k uchu. To je Ubud, ktorého som sa ani po stej návšteve ešte neprejedla. Preklik na článok o "5 Must See miestach v Ubude" nájdeš TU.

Toto je Ubud!
Rýžové políčka všade naokolo

  • Bali street moms

Prvý krát ma do tejto organizácie a ich domčeka na stračej nôžke zobral kamarát len ako pomocnú silu na fotenie. No od prvého momentu som vedela, že skôr či neskôr vymyslím spôsob ako túto charitu prepojiť s mojim projektom GadoGado.cz a pomôcť im aspoň takto. Ešte aj teraz keď píšem tieto riadky mám hrču v krku len si spomeniem na maminy a ich drobcov s nie ľahkými osudami. Nebudem sa viac vykecávať, mrkni na príspevok z mojich 26. narodenín, kde som si ako darček od Vás ľudí čo ma čítate priala kúpu náramku, ktorý sme spolu s maminami v centre vyrobili. Odkaz nájdeš TU.

Šikovné ručičky
A už hrdá mamina na svoju prácu

Uff, som seriózne dojatá a to len spomínam na tieto krásne chvíle počas môjho prvého roka na Bali. Každé miesto na svete, ktoré som kedy navštívila mi niečo dalo. Bali, ale vďačím za najviac darov. Samozrejme nejde o nič hmotné, ale o hodnoty, ktorým som sa tu priučila. Myslím, že ľudia čo na Bali niekedy žili, žijú alebo aspoň mali možnosť prísť a zažiť mi dajú za pravdu. Pre mňa je Bali domovom, do ktorého sa vždy rada vraciam a za ktorý som vďačná každý jeden deň. Tak a čo si takto symbolicky želám pri mojom prvom výročí s Bali? Želám si, aby tých rokov na Bali bolo ešte veľa a príbehov o ktoré sa s Vami môžem deliť ešte viac! Veď aj Bali vďačím za to, že Vás tu mám a že ma čítate. 
BALI ďakujem za to že si a robíš ma šťastkom! :)

Senang!
Koniec mojej Rosamunde Pilčerová story, pretože dojmem aj samú seba a to nechceme. Radšej si Vás navnadím na ďalší príspevok, ktorý bude super vtipný a budem písať o lifestyle na Bali. Možno to poznáte z filmov alá turisti v hawajských kvetovaných košeliach a barbie girls fotiace selfíčka v bikinách priamo pred hindu chrámom. Tak niečo na ten štýl pre Vás mám už čoskoro!


Majte sa krásne!
S láskou,
Juli :)

piatok 6. mája 2016

Ako som získala štipendium a možnosť reprezentovať Slovensko v Indonézii

Bol mrazivý Január a teploty doma klesali až do mínus 12, keď som si ja na Vaše zdravie pripíjala džús z čerstvých pomarančov na tropickej pláži ostrova Nusa Lembongan. Sem tam som si na Vás aj spomenula, pretože som vedela že už o pár dní budeme na jednej lodi a ja si budem pod rifle navliekať ďalšie dve vrstvy oblečenia. Bŕŕŕŕŕ, len na to znova pomyslieť! Po prílete do Európy som nevedela kde mi hlava stojí a aj kvôli školským povinnostiam som pendlovala na trase Praha-Košice. Praha najmä kvôli škole, mojim naj kámošom a skvelým obchodom a potom Košice kvôli rodine a kamarátom. No a ani tento krát pobyt v Európe nebol iný. Snáď jedinou výnimkou bol jednodňový výlet do Bratislavy na Veľvyslanectvo Indonézskej republiky. Pozvali si ma tam totiž na osobný pohovor do druhého kola, o ktorom som ani len netušila, že mi zmení všetky moje plány na najbližších pár mesiacov...ale o tom pekne po poriadku. 

Darma čo? 

No predsa Indonézske štipendium Darmasiswa

Štipendium Darmasiswa už určite veľa z Vás pozná a registruje. Ja som o tom priznám sa nikdy predtým nepočula, až do momentu keď som sa dostala na Bali a začala som stretávať mladých čechov a sem tam aj slovákov. Po otázke "Ahoj čo tu robíš?", bola asi v 50% odpoveď "Som tu na Darmasiswe." Tak som si tú Darmasiswu nechala vysvetliť, trošku som googlila a zistila som toto:

Darmasiswa je program, počas ktorého strávite rok štúdia buď umenia, hudby, ručných prác alebo jazyka Bahasa na jednej z 54 vzdelávacích inšitúcii v Indonézii. Tohto programu sa účastnia krajiny, s ktorými má Indonézia vytvorené dobré medzinárodné diplomatické vzťahy, vrátane Slovenska. Po celú dobu štúdia dostávate štipendium vo výške 2 mil IDR (132 eur)/mesačne. Letenky, stravu a ubytovanie v svojom mieste štúdia si hradíte sami. No a po roku v Indonézii Vám garantujem, že si väčšina z Vás bude hľadať cestičku ako si pobyt v tomto raji predĺžiť, no veľa ich naozaj nieje.

Podmienky programu Darmasiswa:

  • ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie
  • veková hranica do 30 rokov
  • slobodný
  • byť schopný komunikovať a študovať v angličtine
  • byť v dobrom zdravotnom stave
  • mať základné znalosti o predmete štúdia, na ktorý sa v Indonézii hlásite
Tak ak si na všetky vyššie spomenuté podmienky programu Darmasiswa povedal ÁNO, si za každú srandu a chceš zažiť jeden dobrodružný rok na druhom konci sveta v Indonézii, tak v tom prípade neváhaj ani minútu a poď do toho! Kvóty na počet ľudí, ktorí sú nakoniec vybraní reprezentovať Slovenskú/Českú republiku sú veľmi v pohode, tak sa toho určite neboj a aspoň skús šťastie. Prihlášky na Darmasiswu sa podávajú raz do roka a je to vždy začiatkom roka okolo Januára/Februára na ďalší školský rok. Pre viac info, ale určite sledujte web nášho Veľvyslanectva, kde to majú všetko pekne do detailov popísané a kde tiež avízujú spustenie prihlášok do programu. Odkaz na ich web TU. No a ja aspoň touto cestou pozdravujem všetky moje československé dušičky, ktoré na Bali priniesol práve tento program Darmasiswa. Ďakujem za to a za Vás!
Keď Bali spája aj vďaka takejto kráse, ktorú ponúka na každom rohu! :)


Indonesian Arts and Culture Scholarship

Keďže ja som ale iný level blázna do cestovania a rok na jednom mieste by som pravdepodobne neobsedela,  program Darmasiswa nebol úplne vhodná voľba pre mňa. S Veľvyslanectvom som si mailovala aj o ďalších možnostiach štúdia v mojej milovanej Indonézii a presne vtedy mi predstavili úplne nový program, ktorý Slovenská republika v spolupráci s Indonéziou začala len minulý rok. Kritéria sú trošku prísnejšie ako pri Darmasiswe, pretože človiečik na reprezentovanie Slovenskej republiky, ktorý je nakoniec vybraný na tento program je len JEDEN z celej republiky. No pre mňa táto informácia znamenala len jediné, challenge accepted!!!
Malá vzorka indonézskej kultúry 

Krok za krokom

Už z názvu programu asi hádate, že pôjde o štipendium zamerané umeleckým smerom. Správne! Jedna z podmienok prihlášky do programu bola napísať motivačný list a obhájiť si prečo chcete na tento druh štipendia. No a mne to všetko samozrejme zapadalo do seba ako puzzle aj kvôli nášmu GadoGado.cz projektu, ktorý by som chcela vďaka ďalším novým umeleckým znalostiam z Indonézie rozvíjať! Takže bol môj motivačný list prierez môjho života za posledných pár rokov vyústený do súčastnosti, kedy mám hlavu plnú Ázie, Bali a GadoGado.cz. Slovo dalo slovo a ja som si niekedy začiatkom roku 2016 podávala prihlášku na tento program spolu s kópiou pasu, papierom od doktora o zdravotnej spôsobilosti, motivačným listom a diplomom z vysokej školy. Som celkom sebavedomý človek, ale stále stojím nohami na zemi a tak sa mi ani nesnívalo, že sa z druhej strany telefónu niekedy koncom Januára ozve "Dobrý deň tu je Veľvyslanectvo Indonézskej republiky Bratislava, dovoľte mi Vám srdečne zablahoželať boli ste vybraná do druhého kola na osobný pohovor..." Ďalej som už nič nevnímala, nohy sa mi podlomili a ja som nevedela či to je od tej brutálnej kosy, ktorá vtedy v Prahe dosahovala hodnoty pod nulou alebo je to od toho čo som práve počula!
V sekunde som si zrušila skúšku v Prahe v škole, ktorá ma mala čakať a už som si kupovala lístok na bus do Bratislavy. V Bratislave som bola len na otočku na osobný pohovor na Veľvyslanectve a odchádzala som vysmiatá ako slniečko. Rodina a najbližší niečo tušili, pretože na hodinovú kávičku do Bratislavy z Prahy na otočku nechodím len tak pre nič za nič. Ale inak som mlčala a podľa inštrukcií z Veľvyslanectva po pohovore mi zostávalo len čakať na výsledky, kto bude ten jeden šťastlivec vybraný na tento program.

O 6 ráno vo vlaku smer Bratislava, no po ránu už lepšie vyzerať neviem
Jedna spomienková na mojich pár hodín v Bratislave, kedy ma takto krásne privítala :D

Reprezentantom na programe Arts and Culture Scholarship v Indonézii na rok 2016 sa stáva...

Výsledky pohovoru v Bratislave mali byť približne do mesiaca, no keďže Indonéziu už trošku poznám, dávala som im minimálne 6 týždňov. Tak nejak mi aj nakoniec prišiel email znova od Veľvyslanectva v Bratislave kde mi srdečne zablahoželali k tomu, že ten vybraný šťastko ktorý si zaletí do Indonézie na 3 mesačné štipendium som JA!!!! Skákala som dva metre do výšky, pišťala a prežívala tak neopísateľnú radosť, že som znova niečo čo som tak silno chcela a o čo som sa snažila...DOKÁZALA! 
Nasledovali emailové vybavovačky s inštrukciami, kedy a kam sa mám dostaviť pre víza, čo s letenkou a aké záležitosti si mám ešte vybaviť pred odletom na program. 
Na programe sa budem učiť o miestnej kultúre, jazyku, tanci, batike a tradičných hodnotách z oblasti umenia. Celý program trvá tri mesiace a začína sa budúci týždeň v Jakarte, hlavnom meste Indonézie. Práve tam sa stretneme s vysoko postavenými politikmi a odprezentujeme kultúru tej svojej krajiny, takže na cestách mi bude robiť spoločnosť aj  slovenský ľudový kroj (Áááá od Prešova už mám nacvičené :D). Po pár dňovej orientácii v Jakarte nás všetkých účastníkov rozdelia do piatich skupín na päť miest po Indonézii, kde budeme až do konca študovať v danom kultúrnom centre. V hre sú veľké mená a nad celým programom je jeden záhadny obláčik, pretože to, do ktorého konkétneho centra nás umiestnia sa dozviem až v Jakarte.

Hradené programom máme letenky, ubytovanie, víza, transporty na mieste a okrem iného dostávame ešte mesačné vreckové vo výške 1,5 mil IDR  (97 eur)/mesačne. Reprezentantov spolu nás bude okolo 70 z celého sveta, pričom až na Indonéziu je povolený za každú krajinu len jeden človek. Na programe so mnou budú ľudia z krajín ako Kanada, Nemecko, Rumunsko, Srbsko, Rusko, Kazachstan, Fiji, Vanuatu, Vanimo, Filipíny, Vietnam, Timor Leste a mnoho ďalších veľmi zaujimavých krajín! No a za Slovenskú republiku teda idem ja, bláznivá Juli z Košíc. Tak mi držte silno palce! :)
Ľudový kroj zbalený a ja pripravená! Idem na to robiť Slovensku dobré meno do sveta

Mám veľa snov, čo veľa... mám milióny snov a niektoré sú menej bláznivé ako iné, no všetky sú z môjho pohľadu reálne! Na každý jeden môj splnený sen som šialene hrdá a za každým zatiaľ nesplneným si idem a snažím sa ho dosiahnúť. Nikdy sa nevzdávam a síce viem, že list mojich snov nebude snáď nikdy prázdny, to škrtanie zo zoznamu nesplnených a pridávanie na zoznam splnených ma proste baví! Tento sen ísť a reprezentovať Slovensko v Indonézii bol jeden z tých bláznivejších už len z toho pohľadu, že konkurencia na takéto druhy štipendií zvykne byť veľmi vysoká. Rozhodli sa vybrať mňa, za čo som niekomu tam hore neskutočne vďačná a tak teda idem za ďalšími dobrodružstvami do sveta! Letí mi to zajtra večer z Viedne a už od pondelka nastupujem na program a píšem Vám tak často ako to len pôjde, že ako sa tam mám a čo nové prežívam. 
Prvá zastávka je teda Viedeň a smer Jakarta, prosíííím nastupovááááť! 
Jakarta už idem!


S láskou,
Juli :)

nedeľa 1. mája 2016

Čo si prajem k mojim dnešným narodeninám? Aby si si prečítal tento článok!

Dnes je to presne 26 rokov čo som na tomto svete!

26 úžasných rokov, počas ktorých si užívam život a mám každý deň dôvod na úsmev
26 rokov obklopená skvelou rodinou a kamarátmi, ktorí ma podržali keď som to najviac potrebovala a tešili sa so mnou za každý jeden môj menší či väčší úspech
26 rokov splnených prianí, ktoré som postupne odškrtávala z môjho zoznamu a plnila si jeden za druhým
26 rokov počas ktorých si žijem môj sen
26 rokov šialenej jazdy po svete, počas ktorej som navštívila presne 26 krajín sveta!!!
Splnený TOP cestovateľský sen v Sydney :)
No a tak ako aj minulý rok na narodeniny som sa rozhodla, že sa za to všetko čo mám a ako sa mám potrebujem niekomu tam vo vesmíre poďakovať. Minulý rok som narodeniny oslávila dobrovoľničením v sirotinci v nádhernej Kambodži, kde si článok o tom môžete prečítať TU. Dodnes tvrdím, že to bol jeden z najgeniálnejších nápadov aké som kedy mala a že to bol pre mňa taký ozajstný vstupný test do sveta dospelosti. Inšpiráciu a energiu, ktorou ma tam moji prckovia nabili som úžitkovala ešte pár mesiacov po odchode. Práve minulý rok a moje 25. narodeniny mi vnukli nápad, že už nechcem na narodeniny nič dostávať, ale naopak každý rok narodeniny osláviť dávaním. Mám totiž potrebu poďakovať za to čo mám a dať trošku tohto šťastia aj ľuďom a špeciálne deťom, ktoré sa možno pod tou šťastou hviezdou nenarodili. Prečo? Pretože deti sú láska a deti sú hlavne naša budúcnosť! Minulý rok to boli preto narodeniny v sirotinci v Kambodži a toho roku,....veď sa nechajte prekvapiť! :)

Zoznámenie sa so "Street Centre Bali Mamy a deti ulice"

Prvý krát som sa o Street Centre Bali, ktoré zastrešuje organizácia Bali Life dopočula pred pár mesiacmi, keď som náhodne natrafila na malý stánoček s krásnymi vecičkami na markete v Canggu. Pani obskakujúca tento stánok, mi tam vtedy predala dve nádherne textílne hračky pre prckov, ktorí sa v tom čase narodili mojim kámoškám v Košiciach. Hneď som sa začala vypytovať na tzv. story behind a po vyrozprávaní príbehu o ich organizácii som neváhala ani sekundu a sama sa pozvala k ním "domov". Návšteva centra bola pre mňa celkom emotívna, pretože nič na svete ma nevie dojať tak ako deti a starí ľudia v nie ideálnych životných podmienkách. No a tak som od prvej chvíle vedela, že skôr či neskôr zmobilizujem všetky sily a vymyslím spôsob ako aj v tomto prípade pomôcť!
Adálka a Marek- drobci mojich kámošiek v Košiciach, pre ktorých hľadanie darčekov ma priviedlo ku organizácii Street Centre Bali
Keď sú oči oknom do duše

Čo sa deje za dverami Street Centre Bali

Sreet Centre Bali je projekt, ktorý celý prebieha v jednom prerobenom domčeku na Bali v meste Denpasar.  Celý tento projekt je rozdelený na dve hlavné aktivity, ktoré manažuje spolu s pár pomocníkmi jedna šikovná lokálna žienka Gregoria. Denne sa pod jej rukami premelie niekoľko desiatok žien a detí z ulice, ktorým nevhodné finančné a sociálne podmienky nedovolia viesť normálny život. Ide väčšinou o deti a ženy z ulice, ktoré môže každý bežný turista stretnúť na hlavných cestách, križovatkách a rušných miestach žobrajúce o drobné mince. Deti sú často vyslané do ulíc aj priamo rodičmi, pretože si matky uvedomujú silu toho, ak im ešte do rúk dajú mladšieho súrodenca a pošlú ich s vopred nacvičenými anglickými frázami žobrať. Ja ich súdiť nebudem a ani nechcem, jediné čo na ich obhajobu môžem povedať je, že ich do tohto stavu dotlačila zlá finančná situácia, z ktorej si často krát bohužiaľ nevedia inak pomôcť.
Interiér vyzdobený všade prítomnými pozitívnymi nápismi 

Vedeli ste napríklad, že:

  • priemerná mzda človeka v Indonézii je 100 USD/mesačne
  • viac ako 1 milión (!!!) detí ročne predčasne ukončí štúdium na základnej škole, pretože rodičia nemajú na financovanie uniforiem, kníh a pomôcok do školy
  • väčšina týchto detí je vybraná rovno zo školských lavíc a poslaná do ulíc žobrať/zarábať
  • na základe čoho až 2,7 milióna detí v Indonézii je nútená zarábať a nosiť domov príjem peňazí
  • z toho až polovica detí je vo veku do 13 rokov!
  • deti sú pri živote na ulici denne vystavované život ohrozujúcim (najmä infekčným) chorobám
  • množstvo detí je bežne nútených denne si privyrábať aj prostitúciou pričom Indonézia patrí na 19. priečku na svete v počte nakazených ľudí vírusom HIV/AIDS (vyše 330 000 ľudí)
V centre sa teda Gregoria spolu so svojim týmom snaží o to, aby tieto matky a ich deti prilákala od života na ulici a rušných ciest k nej do centra. Do centra, kde dostanú jedlo, vodu, kde sa deti môžu hrať a kde im ona spolu s ďalšími zamestnancami prevádzkuje dve hlavné aktivity. Prvou aktivitou je vzdelávanie detí a druhou sú pracovné workshopy mamám. Detí tak z kníh, ktoré centrum zabezpečí dostavajú aspoň základné vzdelanie, učia sa čítať písať a základy angličtiny. Matkám sa snaží zabezpečiť ručné práce a využiť ich šikovnosť a zručnosť, ktorú premieňajú na hotové výrobky. S výrobkami potom Gregoria obieha miestne trhy a markety po Bali a snaží sa tieto výrobky predať a priniesť peniažky späť do centra. Áno presne tak, ako som ju na markete pár mesiacov dozadu stretla ja. :)
Celá skupinka 7 statočných ženušiek, ktoré pre Vás vyrábali GadoGado.cz náramky 
S úsmevom ide všetko lepšie :)
Dcéra vždy nablízku, aj keď mamka pracuje

Keď GadoGado.cz pomáha!

Od prvého momentu, čo som Gregoriu stretla pred pár mesiacmi na trhu a vypočula si tento príbeh o jej centre, až po osobnú návštevu detí a mám z ulice, som vedela že vymyslím spôsob ako sa zapojiť a pomôcť im. Nenapadlo mi nič vhodnejšie a lepšie ako to prepojiť s našim projektom tiež narodeným na Bali a to GadoGado.cz. Snáď jediný háčik bol v tom, vymyslieť produkt, ktorý by sme mohli dať mamám vyrobiť a následne to za ne s našou pomocou na eshope predali. Pár dní sme za GadoGado.cz tým premýšľali a po konzultácii s Gregoriou to prišlo! NÁRAMKY! Viem, teraz si určite poviete že náramky už na Bali vyrába každý a že to tu už bolo, no toto sú iné náramky! 
  • Náramky s príbehom, ktorých kúpou pomôžete týmto malým okatým krásnym anjelikom z ulice. 
  • Náramky vyrobené ich mamami s nádejou, že aspoň takto môžu svojim deťom zabezpečiť lepšiu budúcnosť. 
  • Náramky, ktoré majú takú silu dobrej myšlienky, že si vždy pri pohľade na svoju ruku spomeniete ako ste tam na druhom konci sveta niekomu vyčarili úsmev na tvári ich kúpou.
  • Náramky z kombinácie prírodnych materiálov semienok Rudrakshi a kameňa, ktoré sú ručne vyrábané priamo na Bali.
  • Náramky za dobrú vec! Náramky od Mám a detí z ulice pre Vás :)
Princezná krásna
Detail na tieto pracovné zlaté ruky 
GadoGado.cz sa teda rozhodlo, že zaplatí všetky náklady spojené s materiálom, výrobou a distribúciou náramkov a že ich budeme predávať pod našou značkou a eshopom. Sedem mám z ulice Vám počas poldňového workshopu, ktorý som s nimi strávila vyrobili presne 50 kusov náramkov v štyroch farbách a dvoch veľkostiach. Užasných sedem statočných mám, ktorých osudy niesú ľahké a aj počas workshopu mi hrdo predstavovali svoje okolo nás pobehujúce deťúrence. Počas času stráveneho s nimi som si všimla ako sa neustále mojkali a objímali so svojimi drobcami a dokonca aj mne preukázali ich dobré srdiečka v momente keď sa so mnou chceli podeliť o ich centrom pridelený skromný obed. To už som dojatá s očami plnými sĺz a hrčou v krku slušne poďakovala, odmietla a začala premýšľať nad tým, že naozaj tí čo majú najmenej sa ešte aj o to málo chcú podeliť!
Všetkých sedem žien sa veľmi snažilo, aby sa Vám náramky páčili a aby sme ich za ne predali čo najviac, keďže sme im sľúbili, že peniaze za tieto náramky sa im vrátia v najlepšej možnej forme. S Gregoriou som sa dohodla, že účel peňazí, ktoré sa vyzbierajú predajom náramkov si dohodneme až po ich nahromadení. Na ich najlepšie využitie zatiaľ zvažujeme 3 kategórie a to oblečenie pre mamy a deti, knihy a školské potreby, materiál na výrobu ďalších produktov, ktoré by mohli mamy vyrobiť a následne predať. 
Hrdá na to čo práve vyrobila
Čerstvo vyrobené náramky si každá mamina hrdo označila svojou menovkou
Tento mix náramkov Vám vyrobila Wayan :)

Ak chcete "Street Centre Bali Mamy a deti ulice" podporiť kúpou náramku, navštívte náš eshop GadoGado.cz.  Pod záložkou "Náramky pro dobrou věc" si vyberte farbu, ktorá sa Vám najviac páči a podporte ich kúpou tohto náramku. Pozor máme len limitovaný počet náramkov a to presne 50 kusov, tak sa poponáhľajte! Ja Vám už teraz z celého srdca ďakujem za tieto mamky a deti a každú jednu Vašu kúpu prosím berte ako dobrý skutok na tomto svete.

Dovoľte mi ešte v závere tohto postu vysloviť jedno moje malé narodeninové prianie! Prajem si aby, ste sa minimálne vy, ktorí čítate tento článok a dostali ste do vienka dar narodiť sa pod štastnou hviezdou, pokúsili pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú! Dobrým skutkom a bodíkmi pre Vašu karmu nič nepokazíte. Nič viac sebe a Vám neprajem. 
Tak teda Happy B.day to me! 

ĎAKUJEM!
Juli :)

štvrtok 28. apríla 2016

Z pláže rovno do nemocnice... Rozsudok nakazená vírusom Dengue!


Som živým dôkazom toho, čo všetko sa dá stihnúť behom jedného 24 hodinového dňa. Veď ešte v nedeľu večer som bola na paddle boarde v nádhernom raji s názvom Nusa Lembongan, kam sme sa presunuli po objavovaní krás Nusa Penidy a už o deň na to v pondelok som zápasila v nemocnici s vírusom Dengue. Výlet na ostrovy sme zorganizovali ako malé prekvapenie rodičom môjho priateľa, ktorý nás prišli na Bali navštíviť až z ďalekých Litoměříc. Po štyroch akčných dňoch plných slnka, plážovania sa, šnorchlovania, výletov a rôznych iných zážitkoch som logicky mojej podivnej únave a bolesti hlavy nepripisovala veľkú váhu. Opak bol však pravdou.
Keď je rozdiel medzi fotkami len 24 hodín
Raz si hore a raz dole

Prvé príznaky Dengue 

(Deň 1.)

V nedeľu sme sa vyčerpaní po celom dni vybrali na skvelú večeru do jednej z našich obľúbených reštaurácii na pobreží Lembonganu a najedli sa do prasknutia. Po návrate na apartmán som sa unavená osprchovala a ľahla si po celom dni do postele. Prvým podivným javom, ktorý som na sebe začala pozorvať bola bolesť hlavy a svalov. Nepríjemna svalová bolesť, ktorá sa prejavovala najmä v dolnej časti crhbtice (oblasť krížov), na rukách a brušných svaloch. Stále som si ale myslela, že som to s tým paddle boardom len prehnala a že sa z toho proste vyspím. Na druhý deň ráno nás už mala čakať posledná kúpačka v mori a potom na obed loď naspäť na Bali.
Po prebudení mi bolesť svalov neustupovala práve naopak bola ešte horšia. Dali sme si preto raňajky a rozhodli sa ísť váľať sa k bazénu a počkať tam až do odchodu lode. To už mi začala postupne nabiehať horúčka, ktorú striedala po chvíľke zimnica. V 30 stupňoch som tak mala husiu kožu až za ušami, nával tepla ako žena v prechode a k bolesti svalov sa pridala aj nechuť do jedla. Doslova som odpočítavala hodiny do príchodu lode a stále verila v to, že mám len blbý úpal.

Cesta do nemocnice na krvné testy 

(Deň 2.)

Doobedie som prespala na lehátku a cestu loďou späť na Bali prežila len vďaka hektolitrom vody. Domov sme dorazili poobede a ja som v sekunde trielila do ľadovej sprchy, ktorou som sa snažila zbiť si horúčku. Zimnica, bolesť hlavy a svalov ma neopúšťali a to už som teda začala seriózne googliť, čo som si to asi za suvenír  priniesla z výletu. Kamarátka Mimi žijúca už nejaký ten rôčik na Bali ma cez správy ubezpečila, že mám na 100% Dengue, pretože si tým prešla už aj ona a že mám okamžite páliť do nemocnice. Spacifikovala som teda poisťovňu, že mám podozrenie na Dengue a už ma priateľ niesol do taxíka smer nemocnica.
Do nemocnice som došla v hrôzostrašnom stave, nahlas som predýchavala, v hlave mi dunelo, čelo horelo a aj cez moj panický strach z ihiel som si okamžite pýtala nejaké lieky proti bolesti do žily.
Doktor mi spravil odber krvi, napichol infúziu s liekmi proti horúčke a nechal ma v kľude čakať na výsledky krvi.
Testy v nemocnici nedopadli až tak zle ako som sa ja osobne cítila a hladina trombocytov, ktorá je pri Dengue najviac strážená hodnota stále vykazovala krásnych 176 (norma je 150-400). Takže ma pán doktor ukľudnil, pohladkal po rozpálenom čele ako malé dievčatko a poslal domov dobre sa vyspať s rozsudkom, že telo s niečim bojuje, ale nevedno s čím.
Jedným slovom sme mali na izbe jednu veľkú párty :)

Dobrý deň, práve ste sa stali hrdou majiteľkou vírusu Dengue 

(Deň 3.)

Tak som sa vrátila trošku utlmená liekmi z nemocnice a konzultovala môj stav s doktorkou z poisťovne s ktorou sme sa zhodli, že na druhý deň si radšej nechám spraviť ďalšie testy. Na druhý deň ráno som teda slabá ako muška už ledva stála na nohách a bolo mi jasné, že sa príznaky nezlepšujú, ale zhoršujú. Stále ma trápil prázdny žalúdok (presne 24 hodín som už nič nejedla) a obrovská nechuť do jedla. Poisťovňa mi zabezpečila odvoz no nemocnice a tak som si kolečko vyšetrení z minulého dňa zopakovala. Jediný rozdiel bol snáď “len” ten, že som na výsledky testov krvi nečakala 40 minút s napichnutou infúziou na lehátku, ale nechali ma na príjme na kovovej stoličke zvíjať sa v bolesti vyše dvoch hodín! Urgovala som, čo som mohla aby mi tie výsledky už oznámili a určili ďalšiu liečbu, pretože som si bola istá že ide do tuhého a moje telo práve bojuje s riadnym svinstvom.
Po dvoch hodinách ma na chodbe už zvíjajúcu sa v horučke našiel pán doktor, s ktorým som sa už poznala a okamžite nariadil hospitalizáciu s prepuknutým vírusom Dengue v tele. Výsledky krvi totiž ukázali pokles hodnoty trombocytov zo 176 na úbohých 77!!!
Prvá úľava nastala až keď ma z chodby presunuli na pohotovosť na príjem a  napichli do žily nejaké oblbováky na bolesť a druhá úľava až v momente keď sa vo dverách pohotovosti zjavil môj priateľ.
Na izbu  na piatom poschodí nemocnice Siloam Bali ma z príjmu na pohotovsti previezli po dlhých nekonečných 6 hodinách čakania, kedy si administratívu vymieňala poisťovňa doma, ich pobočka v Jakarte a moja nemocnica, v ktorej som ležala. Celková doba čakania od momentu čo som prišla do nemocnice na test krvi, čakala na chodbe na kovovej stoličke, ležala na pohotovosti s infúziou a bola prevezená na izbu trvala spolu 9 hodín. No halelujah dočkala som sa a neskoro večer už prispatú ma previezli na izbu číslo 5047 na piatom poschodí.

Túto mňamku, ktorá mi nesmela chýbať ani v nemocnici som Vám už predstavovala aj na blogu TU 

Ani jednej žile na rukách som neostala nič dlžná 

(Deň 4.- Deň 7.)

V momente keď som sa na štvrtý deň mojej choroby prebudila na izbe a rozlepila som oči na hodinkách bolo tesne po 6 ráno a mne už sestrička vysvetľovala kde mi akú ihlu pichá a aký odber krvi robí. Znova pripomínam, že aj keď som potetovaná a proces tetovania si doslova užívam klasická ihla, krv a jej odber mi spôsobujú mdloby a pocit nevoľnosti. Nasledujúce dni dostali celkom slušný harmonogram, počas ktorého sme všetci spoločne bojovali za moje uzdravenie. Rána sa vždy začínali medzi 6 a 7 hodinou odbermi krvi na testy hladiny trombocytov, vpichovaním oblbovákov proti bolesti a raňajkami až do postele. Prísne ma sestričky strážili a chodili kontrolovať kvôli vysokej šanci vzniku spontánneho krvácania, keďže má človek nízkym počtom trombocytov spôsobenú veľmi riedku krv. Priebeh vírusu Dengue bol u mňa ukážkový ako z encyklopédie, takže mi hladina trombocytov klesala deň za dňom až sme sa na šiesty deň dostali na kritických 28. To bolo minimum čo som dosiahla a od toho dňa už mi znova začali narastať. Z nemocnice som bola nakoniec prepustená z výsledkom 89. Horúčka mi klesla asi po piatom dni choroby a postupne ma opúštali aj duo bolesť svalov a hlavy. Od toho šiesteho dňa som sa znova začínala cítiť ako človek, došla som si sama do sprchy, začala som jesť a jedinú starosť mi robil len kožný sprievodný jav Dengue a to šialené virážky všade po tele s neskutočným nutkaním škriabať sa. Prvé vízie prepustenia ma do domáčej liečby boli stanovené na sobotu a tie sa nakoniec aj naplnili.
Aaaaaauč

Liečba ukončená a ďakujeme za spoluprácu 

(Deň 8.)

V sobotu som od rána po výsledkoch testov ešte čakala pár hodín na izbe na výmenu správ a oficiálne zatiahnutie môjho dlhu voči nemocnici poisťovňou. Prepustili ma v sobotu poobede a ja ľahšia o nejaké to kilko na váhe, o nejaký ten milión IDR na účte a so žilami rozpichanými skrz na skrz šla konečne na čerstvý vzduch.
Sobotu som celú preleňošila v posteli a nedeľu som si po prvej noci mimo nemocnice a skvelých raňajkách odbehla už do nemocnice len na posledný test krvi a kontrolu. Po tejto kontrole a konzultácii s pánom doktorom sme moju liečbu ukončili a dohodli sa s poisťovňou, že mi dáme ešte dva dni na zotavenie sa na zemi a potom môžem letieť domov. Pri unáhlenom pokuse o let lietadlom totiž pacientovi hrozí spontánne krvácanie do mozgu. Preto môj pôvodný let plánovaný na návrat do Európy prepadol a ja som si pobyt na Bali nechcene predĺžila. 

Vybavenie nemocnice, strava a úroveň doktorov

Nemocnica Siloam v Denpasare je medzinárodná nemocnica na veľmi vysokej úrovni. Priznám sa, že síce niesom vymetač doktorov a naposledy som v nemocnici bola ani nepamätám, takto nejako si jednu nemocnicu na úrovni predstavujem. Všetko čisté, voňavé, moderné, doktori hovoriaci po anglicky a až na siahodlhé čakanie na administratívu mám na to celé len pozitívne spomienky. Dvojlôžkovú izbu s vlastnou kúpelňou som si zdieľala s Veronikou, s ktorou sme sa prvý deň bavili anglicky, kým sme došli na to že ja som zo SR a ona z ČR. Srandičky, ktoré sme si spolu zažili boli jedna veľká pridaná hodnota celej mojej choroby. Tak ju týmto pozdravujem a pozývam na jednu omeletu so zemiakmi. :D Prečo omeletu so zemiakmi? Pretože od prvého dňa kedy sa s nami nutričná poradkyňa rozprávala o našich obľúbených jedlách sme dostávali dookola len s malými obmednami 3x denne to isté. Veronika omeletu alebo rybu so zemiakmi a ja tofu s brokolicou. No sťažovať sa na jedlo nebudem, pretože nám to vždy dopĺňali ovocnými džúsmi, čerstvým ovocím a šalátmi. Doktor mi bol pridelený jeden od momentu príchodu v prvý deň na pohotovosť až po prepustenie a ten sa o mňa staral a chodil na konzultácie každý deň. Angličtinu mal na skvelej úrovni a očividne som nebola ani jeho prvá pacientka s Dengue, takže vedel o čom hovorí. 
Nemocnica sa starala ako najlepšie vedela a návštevy nosili darčeky od výmyslu sveta :)
Food porn level nemocnica :)

Celkovo by som úroveň nemocnice so všetkým hodnotila nadštandardne a myslím, že by Siloam na Bali strčil najmä vybavením nie jednu slovenskú nemocnicu do vrecka.
V závere postu by som Vás ešte chcela varovať, že ak práve ste alebo ste boli v krajinách so zvýšeným počtom nakazených komárov Dengue vírusom a pozorujete na sebe príznaky choroby, ktoré som popisovala vyššie, tak prosím neváhajte ani minútu a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc!! Vírus Dengue nieje žiadna sranda, neexistuje proti nemu prevencia a ani sa nedá stanoviť konkrétny liek ktorý by ho liečil, preto je stále považovaný za smrteľný!!! Neberte svoje zdravie na ľahkú váhu, používajte repelenty a v prípade príznakov šup do nemocnice. Zdravie máte len jedno tak si ho strážte ako oko v hlave.
Ak tento príspevok bude čítať moja milá imunita, tak by som sa jej oficiálne chcela poďakovať za geniálny výkon v poslednom týždni môjho života! To, že ma znova podržala jej nikdy nezabudnem a tak ako doteraz sa o ňu budem pekne starať, pretože mi doslova zachránila zadok!

Happy monkey keď som už odpočítavala minúty do prepustenia

Krásny deň a take care!
S láskou,
Juli :)